Kláštor v Hamborku vznikol ako pokánie Magistra Kakaša za vraždu, keď v nejakom spore bol zabitý Fridrich, prepošt Strážcov Božieho hrobu  v Chmeľove. Pravdepodobne ho nezabil osobne, ale prostredníctvom svojho človeka Hynama Lanka a jeho druhov.  

Po vražde sa v Levoči v roku 1307 konal zmierčí súd, ktorý nariadil, aby magister Kakaš za pásu duše zavraždeného Fridricha založil (resp. navšítívil) šesť kláštorov, v ktorých sa za dušu Fridricha mal dať odslúžiť 400 (podľa Wagnera 4000 ) zádušných omší, čo bolo vtedy zvykom.

Na základe rozsudku dal magister Kakaš založiť kláštor aj v Hamborku  v roku 1307 a do kláštora povolal  kartuziánov z kláštora na Skale útočišťa.

Kartuziáni prišli zo Skaly útočišťa do Hamborka v roku 1307 a postavili kostol bez veže dlhý 23,5 metra zakončený polygonálnou svätyňou a severne od kostola postavili tiež kláštornú budovu dlhú 36,2 a širokú 10,4 metra. Možno mali v pláne stavať aj viac budov okolo kostola, ale keďže boli v Hamborku iba 22 rokov, tak to asi nestihli. Preto sa kláštor v Hamborku odlišuje od ostatných kartuziánskych kláštorov, keďže v Hamborku slúžila iba jedna budova ako kláštor.

Prepošt na Skale útočišťa po čase zistil, že spravovanie tohto kláštora nie je pre neho výhodné. Kartuziáni preto odišli z Hamborka v roku 1329 na Skalu útočišťa alebo do Lechnice, kde boli v tom čase kartuziánske kláštory. Podľa tradície po sebe zanechali farskému kostolu pozlátený strieborný kalich sv. Mikuláša, ktorý sa teraz nachádza v bardejovskom múzeu. Na jednom medailóne na tomto kalichu je vyobrazený sv. Ján Krstiteľ, ktorého si dávali často kartuziáni za patróna svojich kostolov.

Ďalšie osudy kláštora sú málo známe. Asi po jednom storočí, keď v roku 1440 vdova Alžbeta zavolala Jiskru a vymenovala ho za šarišského župana, možno vtedy budovu kláštora, ktorá asi ešte stála, premenili na pevnosť. V roku 1442 veliteľ brezovického hradu Čajka bol chytený a hrad obsadený husitmi. Pravdepodobne vtedy husiti dostali do rúk aj budovu kláštora. Keď ale odtiaľ odstúpili za výkupné 400 zlatých a ponechali hrad Štefanovi Berzeviczymu, vtedy pravdepodobne opustili aj múry kláštora.

Koncom XV. storočia ( asi r. 1493) kláštorný kostol, ktorý bol ešte zachovaný, bol obnovený alebo sa na základoch kostola postavila kaplnka zasvätená sv. Žofii, ktorá sa stala pútnickým miestom. Púte sa tam konali nielen na sviatok sv. Martina, patróna farského chrámu, ale aj na sviatok Narodenia Panny Márie, na sviatok sv. Žofie a ešte niektoré iné dni. Obnovená kaplnka mohla slúžiť možno pol storočia svojmu cieľu, lebo v dobe reformácie sa určite nemal kto starať o jej udržiavanie a podľahla skaze. 

• 3D model
• Viac informácii